Miesta, kam sa bojíš ísť – rozhovor s Robom Huckom

Róbert Hucko. Ak sledujes náš krúžok, už si toto meno pravdepodobne počul. Nedávno bol u nás porozprávať o fotení zabudnutých miest. O takých miestach, na ktoré by si sa možno aj bál ísť. No nie je tradičný urbex. Prečítaj si rozhovor:

O tebe viem, že máš rád, nazvime to, historické miesta. No nie také bežne navštevované ako hrady, zámky či zrúcaniny. Prezradíš nám, aké miesta si rád pozrieš?
V posledných rokoch sú to hlavne podzemné stavby. Staré banské diela, tunely a všetko, čo človek vybudoval pod zemou.
Obľubujem miesta, kde to „hrá“ emóciami. Kde sú sústredené spomienky na zlé aj dobré, ale z pohľadu dejín dôležité časy. Fascinuje ma temnota ľudskej duše, ale aj jej um. Nedá sa povedať, že by som niečo preferoval alebo uprednostňoval, mám zaostrené na toľko miest, že sa určite všade nedostanem.

Pod zemou

Čo ťa priviedlo k tomu navštevovať tieto miesta?
Stále uvažujem, čo to zapríčinilo. V skutočnosti asi tú odpoveď hľadám práve na tých miestach.
Už v ranom detstve ma fascinoval Indiana Jones, alebo Rambo v prvom dieli, keď sa brodil s fakľou v ruke temnou štôlňou. Dejepis som mal rád, ale niektoré otázky mi nikto nevedel zodpovedať. Tak si pátram a zisťujem sám. To, čo sa bežne dozvedáme z učebníc, kníh alebo rozprávaním, má vždy inú tvár, keď sa jej dotkneme.

Vieme si pozrieť takéto miesta aj u nás na Slovensku, alebo sa musíme vybrať za hranice?
Slovensko má množstvo zaujimavých miest, hlavne starých baní a technických pamiatok. Tie sú magické! Štát na ne často zabúda, čo je obrovská škoda.
Nájdeš tu takmer všetko na dobrý začiatok. Ale pozor, keď začneš navštevovať tieto miesta, už neskončíš. Odporúčam začať v Slavošovskom tuneli alebo na Duklianskom bojisku.

Pod zemou

Čo najzaujímavejšie sa ti stalo počas tvojich „expedícii“?
Zaujímavé je všetko, každá minúta! Čas strávený zmysluplne je vždy nesmierne obohacujúci. Keď si siahneš na dno, alebo vystúpiš na Olymp. Práve takúto odpoveď si asi nechcel ;).

Prezradíš nám aj nejaký nebezpečný zážitok?
Neuveríš, ale nemám nič senzačné. Nebezpečné je to tam, kde sú ľudia. Zver sa ti radšej vyhne a stavby prežili už desiatky rokov, tak tých pár dní ešte potiahnu, keď som tam. Samozrejme, že vždy treba mať na pamäti, že nepodstupuješ rovnocenný súboj, ale stojíš voči mocnejším. Preto si treba zvážiť, či to zvládneš. Dnes je však omnoho viac nebezpečia už len na bežných cestách…

Krematórium

Nebojíš sa chodiť sám? Alebo máš so sebou parťáka či sprievodcu?
Často chodím sám, je to nebezpečné. Sprievodcu toho klasického určite nie, ale v mnohých krajinách ma do cieľa dovedie domorodec, no taký, kto miesto pozná už dávno. Teda rovnako „postihnutý“ jedinec ;).

Máš nejaké odporúčanie, na čo si dávať pozor, ak sa vyberieme navštíviť nejaké takéto historické miesto?
Všade je niečo iné. Nedá sa to zhrnúť do jednoduchej odpovede. V miestach po-vojnových sú to rôzne nevybuchnuté munície. Treba sledovať cestičky divej zveri, ak neexplodovala ona, prejdeš aj ty.
V opustených budovách sú to narkomani a vykrádači, oni sú horší ako munícia. Do podzemia si nezabudni vodu a niečo pod zub, ak by sa matka Zem rozhodla si ťa tam ponechať. Možno bude iný východ, časom ;).

Čo by nemalo chýbať v našej výbave pri takomto výlete?
Chuť a pokora! Všade treba ísť s pokorou. Na mnoho miest, ktoré navštevujem, veľa ľudí nechodí a to je dobre. A to je aj odpoveďou na tvoju otázku, môžeš si tam zobrať čokoľvek, ak stratíš pokoru a chuť prežiť, môže to skončiť fatálne. Nesmiem zabúdať, že na mnoho miest vstupuješ iba na vlastné riziko.

Psychiatrická liečebňa

Máš nejaké vysnívané miesto, ktoré by si chcel navštíviť? Podarilo sa ti to už?
Mal som a mám! Zdolané je Pobaltie, plánujem sever Švédska a Fínska, no a tá najväčšia srdcovka je určite Arménsko. To snáď raz dám!

Kde najďalej si zatiaľ bol?
Ak neberieme v úvahu len „tupú“ dovolenku tak asi Estónsko. Teda v medziach pátrania po zaujímavých zabudnutých miestach. No v poslednej dobe sa začínam sústreďovať hlavne na Slovensko a jeho podzemné klenoty.

A najhlbšie? 
Si beťár!
Hlboko sa to fakt zle merá. Občas sa spoľahnem len na to, čo môj krokomer vypotí za výsledok. Ak mu môžem veriť, tak do 6km.

Tunel v Kraľovanoch

Chcel by si niektoré miesto navštíviť znova?
Často sa na miesta vrátim, aby som dovŕšil dielo skazy ;). Nie, pravda je tá, že v danom mieste nájdem vždy niečo nové. Či už doma pri výmene názorov s podobne „narušenými“ osobami ako som ja, alebo priamo v teréne. Vieš, je to presne tak, ako keď ideš na nákup. Vždy niečo zabudneš.

Predtým ako nejaké miesto navštíviš, študuješ si podrobnejšie históriu miesta, alebo až po návrate?
O mnohých veciach sa už zle hľadajú informácie, často sa stáva, že o nich už takmer nikto nevie. Príkladom sú na ostrove Usedom v Nemecku odpaľovacie rampy pre rakety V2. Je to obdobie, na ktoré chcú Nemci zabudnúť, no mne veľa informácií chýba a to aj napriek dokonalému múzeu v danej oblasti. Nazvem ich „divoké“ oblasti, kam sa nesmie chodiť skrz nevybuchnutú muníciu z vojny.  Tie som dopátraval na niekoľko etáp. Vrátil som sa do oblasti viac krát a ešte stále som všetko nevidel.
Každú „pátračku“ sa snažím si pripraviť, no takmer vždy je je všetko inak.

Svoje výlety si aj dokumentuješ. Fotky si robíš len pre radosť a na blog, alebo ich využívaš aj nejako inak?
Musím povedať pravdu, že v poslednej dobe hlavne pre môj blog a zábavu. Už ma prestalo baviť, robiť fotografie „na zákazku“. Občas ešte niečo zvrtnem, ale zameriavam sa fakt na svoj blog a časom možno na knihu.

Krematórium

Akú fotovýbavu so sebou nosíš?
Už niekoľko rokov som nikoňák a moja výbava obnáša dve fullfamovky a často iba dva objektívy. Okrem foťákov nosím hlavne statív, svetelné zdroje (baterky), čelovku, zapaľovače, slzák, nôž a nožík, čižmy a mnoho ďalších vecí… A snickersku .

Plánuješ aj videá?
Videá amatérske sem tam urobím, ale fotiť viem o kúsok lepšie, tak sa radšej venujem tomu. Dnes je množstvo videí s nie moc kvalitným obsahom a ešte horším spracovaním. Preto treba robiť to, čo vieš lepšie.

Uvažoval si aj o výstave?
Áno, samozrejme, len neviem, či by to ľudí zaujímalo. Raz to určite chcem skúsiť.

Robo, ďakujem pekne za rozhovor. Keď budeš mať výstavu alebo napísanú knihu, určite  daj vedieť. Držím palce pri ďalších expedíciach a dúfam, že nám ešte niekedy prídeš porozprávať no nových zážitkoch.

Foto: archív ruun.sk
Sledujte RUUN na facebooku: https://www.facebook.com/ruun.sk/

Galéria k rozhovoru:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.