Naskytla sa nám možnosť ísť vyzdvihnúť člena rodiny do Luxemburska. Povieš nie? No nie. Tak sme zbalili stan, spacáky, karimatky a cestou navštívili pár miest, o ktorých sa dočítaš nižšie.
Deň 1
Ráno ešte vybavovačky, takže odjazd je až o deviatej. Prvá zastávka – Zeleneč. Nič zaujímavé, len kupujeme rakúsku diaľničnú a letíme ďalej. Prvá zastávka v Rakúsku je v mestečku Melt. Parkujeme, automat na parkovanie sa s nami nekamaráti, no zaplatiť za parkovanie sa jednoducho cez appku Easypark. Na automate nájdete QR kód na stiahnutie appky. Veľmi jednoduché používanie, ale vyžaduje registráciu. A kde sme to zastali?
Benediktínsky kláštor Melk
Knižnica, mramorová sála, opátsky kostol a park opátstva – toto všetko sme si mohli pozrieť. Ale keďže sme mali trochu časovú tieseň a chceli sme si pozrieť záhradu, tak sme vynechali vstup so sprievodcom a išli si kúpiť len lístky do záhrady. Tie si môžete kúpiť samostatne a ak parkujete pri kláštore, môžete tu zaplatiť aj parkovné. Asi. Pani pri okienku sa nás to pýtala. My sme však parkovali ďalej od kláštoru.
Záhrada je veľká, prechádzka trvala tak hodinu a to sme ju len preleteli. Nachádza sa tu zopár zaujímavých miest, starých stromov a pekných výhľadov. Lavičky na oddych sú na každom mieste. Počasie bolo príjemné – vôbec nebolo teplo, ba naopak – občas aj spŕchlo. To nám vyhovovalo. Teda mne. Keďže som si zabudol zobrať čiapku na moju bosú hlavu.
Cestou už len rýchlo kávu, fajnovo makovo-orechový koláčik v kaviarni na začiatku pešej zóny a šup na ďalšie miesto. Inak koláč bol riadne dobrý 🙂
Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen
Keďže moja slečna študovala históriu, naše výlety sú spojené s históriou. Preto sme sa vybrali pozrieť pracovný koncentračný tábor Mauthausen-Gusen. Parkovanie zdarma, vstup zdarma a pani na recepcií veľmi milá a hovoriaca výbornou angličtinou. Vysvetlila nám, že posledná skupina so sprievodcom odišla pred 15 min a o chvíľku už zatvárajú väčšinu táboru. Riskli sme to a votreli sme aj tam, kde sme už nemali byť. Stále sa tam motali návštevníci, tak sme dúfali, že nás tam nezavrú. Prezreli sme si pár budov – od kancelárií po ubytovanie. V areáli sa nachádza aj cintorín.
Jednu zastávku sme ale nestihli – kameňolom, kde chodili „ubytovaní“ pracovať. Zaujímavé príhody o tom, ako si z pracovníkov strážnici spravili zábavu pri tom, ako ich zhadzovali dole strmým svahom, a mnoho iného, si môžete vypočuť cez appku. Jednotlivé stanovištia sú označené číslami a tie prislúchanú nahrávkam v appke.
Tu je na stiahnutie v Google Play a na tomto odkaze v Appstore. Všetko je aj v češtine.
Po historkách o chorobách v tábore, nonstop črevných virózach a číslach ľudí zomrelých na ich následky sme veľmi nemali chuť ísť niečo jesť, tak sme sa vybrali na ďalšie stanovište.
Zeltplatz Passau
Ďalšia zastávka bol už len prvý kemping v meste Passau v Memecku. Pôvodný plán bol síce Norinberg, ale vzhľadom k mojim zlým výpočtom sme boli radi, že sme sa zložili už v Nemecku. Toto bol prvý kemping tohto tipu, ktorý som navštívil. Zaujímavý bol z toho dôvodu, že na ploche pri rieke boli iba stany. Autá mali parkovisko vyššie – to malo veľkú výhodu – ani večer, ani ráno nás nebudili hrkotajúce autá.
Recepcia je otvorená od 17:00 do 20:00. Auto a stan boli asi grátis, platili sme len za 2 osoby po 12€. Ak nestíhate prísť v čase otvorenia recepcie, nevadí. Stan si môžete zaregistrovať neskôr, keď je recepcia otvorená. Dostanete číslo, ktoré máte umiestniť na viditeľné miesto na stane a pri odchode ho hodíte do schránky.
Neďaleko sa nachádza aj malá reštaurácia, kde sme si večer dali pivo a pizzu. Slečna na obsluhe vie veľmi pekne po anglicky, takže nie je problém sa dorozumieť ani v tomto jazyku. Rovnako ako na recepcií, aj tu sa dá platiť iba hotovosťou. Ceny prijateľné, podobné ako u nás.
Ráno nás čaká ďalšia dlhá cesta, takže ideme spať a dúfame, že nebude pršať. Stan máme teraz asi najlacnejší, aký som zohnal. Ideálny do počasia, kedy stan vôbec nepotrebujete :D. Keď sme do kempu prišli, bolo napršané. Trochu som sa toho bál, ale našli sme miesto, kde pred chvíľkou niekto odišiel takže sme postavili stan na suchom mieste. V noci znova pršalo a ja som sa poučil, že nabudúce napnem všetky šnúrky na stane poriadne.
Deň 2
Je ráno – 9 hodín. Dosť sme si pospali. Počasie pekné, občas vykukne slnko a väčšina stanov sa už zbalila. Idem chystať kávu – a hľa, všetko som zobral, len plyn zostal na stolíku doma. No tak bolo po rannej káve pri brehu rieky Ilz. Sadáme do auta, hľadáme najbližší obchod, že by sme si dali frištuk a môžeme ísť ďalej.
Celkom sme sa v Passau zdržali a ani sme si ho nestihli pozrieť. Nevadí, nabudúce. Teraz mierime do Automobilového a technického múzea Sinsheim.
Automobilové a technické muzeum Sinsheim
Od diaľnice ho už nevidno tak ako voľakedy, no stále viete zhliadnuť Konkord nad halou. Áno, to lietadlo, ktoré voľakedy letelo z Európy do NY za 3,5 hodiny. Originál, že celé lietadlo vystavené a vy sa ňom môžete poprechádzať. Okrem neho sa v múzeu nachádzajú autá, medzi nimi aj to, v ktorom sa vozil Hitler. Motorky a aj rôzne pretekárske špeciály. Pozrieť si môžete aj letecké motory a ako bonus – prejsť sa v ponorke, ktorá v moriach plávala počas 2. Svetovej vojny. Celkom zážitok. A koľko to celé stojí? Nevieme. Stala sa nám taká vec, že nás zastavil pánko na parkovisku a daroval nám 2 vstupenky. Mierne zaskočení sme ich skúsili použiť pri turnikete a fungovali.
Výstava mala spolu 3 haly. Kvôli neskorému vstávaniu a skoršiemu príchodu člena rodiny na miesto vyzdvihnutia sme si pozreli len jednu halu. A aj to nie celú. Či vstupenky platia aj do ostatných hál sme preto nevyskúšali.
Teraz sme išli skontrolovať nemecký Mekáč – ako inak – od našich sa veľmi nelíšil. Nakoniec sme to však oľutovali, keďže v rovnakom čase prišiel aj autobus plný detí a čakali sme hádam dlhšie ako v normálnej reštaurácií. A to sme už teda radšej mohli ísť do niečoho schopnejšieho.
Sadáme do auta a už letíme smer Luxembursko takmer bez zastávky. Stojíme už len natiahnuť nohy a vymeniť sa pri šoférovaní.
Luxembursko a cesta domov na Slovensko
Rád by som napísal niečo o Luxembursku, no v tomto výlete sme prišli po tme na miesto určenia. Stihli sme si len odfotiť pekné balíky sena na poli. Prichádzame na farmu, kde sa budúci člen našej posádky vymieňa s kolegom v kamióne. Dostávame provizórnu kamionistickú večeru – varené zemiaky a párky. Dohodneme sa, že dnes už je veľa hodín na cestu na Slovensko, takže tu budeme spať.
Lenže tento konkrétny kamión má len jednu posteľ. Ale nedávno bola na farme párty a ako stolíky použili veľké baly slamy. Tak si vravím, že rozložím tu záložnú posteľ a ak by sa nám na tej jednej posteli nedalo spať, tak sa vyspím vonku. Nebolo to treba. Ledva som zavrel oči, už zvonil budík. Spať sme išli okolo jednej a o piatej už bolo treba odísť.
Cestou sme sa zastavili na benzínkové občerstvenie, navštívili diaľničný kostol, úspešne prišli domov. A ako? Veľmi vtipne. Moje auto má nejaký problém a rieši sa to v servise. Tak sme zobrali Daciu Sandero pána, pre ktorého sme išli. Pre 2 ľudí akurát. Pre 3 ľudí – z čoho jeden má so sebou veci na mesiac života v cudzine, veľmi malé. A to ani nebral všetko.
Výsledok? Komplet plný kufor až po vrch. Komplet plná sedačka spolujazdca a stredná sedačka. Takže zostalo len jedno maličké miesto za spolujazdcom. Malo to však výhodu: Kto tam sedel, oprel sa o kopu vecí veľa neho a veľmi pohodlne sa vyspal 🙂
Onedlho nás asi táto cesta čaká opäť, tak som zvedavý, čo nám prinesie tentokrát.
